Čokoláda je nebezpečná pre psy - otrava teobromínom

Čokoláda je nebezpečná pre psy - otrava teobromínom. 

Uverejnené v časopise Šarm XII/2007

Je pravda, že čokoláda a kakao je pre psy mimoriadne nebezpečná, lebo je pre nich toxická?

V prvom rade treba povedať, že psy sú mäsožravce a kŕmiť ich sladkosťami je neprirodzené a nerozumné. Hoci to znie možno neuveriteľne, je pravda, že kakao a čokoláda sú pre psy nebezpečné a toxické. I keď dávať tomuto nebezpečenstvu mimoriadny význam je asi trochu nadnesené.

Prečo im škodí a ako?

Čokoláda obsahuje alkaloid teobromín zo skupiny metylxantínov, ktorý je príbuzný s kofeínom a teofylínom. Metylxantíny sú schopné v žalúdočno-črevnom trakte takmer úplne sa vstrebať. Ich odbúravanie sa začína demetylizáciou v pečeni. Len cca 10% prijatých metylxantínov sa nezmenené vylúčia močom. Nebezpečenstvo hroziace psom spočíva v tom, že vylučovanie teobromínu z ich organizmu je v porovnaní s inými druhmi zvierat (ale aj v porovnaní s človekom) veľmi spomalené.

Mechanizmus účinku tu nemá zmysel preberať - spočíva v kompetitívnom adenozínovom antagonizme. Prvé príznaky otravy teobromínom sa prejavia 1 – 4 hodiny po požití. Počas prvých hodín nastupuje zvracanie, hnačka a hyperaktivita. Postupom času (so zvyšujúcou sa absorpciou jedu z tráviaceho traktu) sa zvyšuje frekvencia srdcovej činnosti, dochádza k srdcovým arytmiam, ventrikulárnym extrasystolám, nepokoju, triaške. Neskôr nastupuje hypertermia, neschopnosť pohybovať sa, slabosť, svalové kŕče. Pozorovať možno zrýchlené dýchanie, či dýchavičnosť. Smrť nastáva buď zlyhaním dýchania, alebo zlyhaním srdca. Sprievodným príznakom môže byť aj nadmerné a časté vylučovanie moču.

Je čokoláda nebezpečná aj mačkám, prípadne iným zvieratam?

Toxicita teobromínu, je rovnaká aj pre mačky. Mačky však, na rozdiel od psov, majú odlišne fungujúci chuťový aparát. Sladkosti ich až tak nelákajú. Máloktorá mačka prahne po tom, aby zožrala celú tabličku čokolády. Z toho dôvodu im otrava až tak nehrozí. Z ostatných zvierat sa popisujú otravy teobromínom u koni, ktoré sa nažrali kakaových bobov - to však hrozí skôr niekde na plantáži v Južnej Amerike ako v našich podmienkach.

Sú náchylnejšie konkrétne rasy?

Nie je popísaná špeciálna plemenná náchylnosť. Vzhľadom na opísané účinky teobromínu najmä na kardiovaskulárny aparát sú však viac ohrozené obézne psy, ktoré často trpia dosiaľ neodhalenou srdcovou alebo obličkovou nedostatočnosťou. Obézny jedinec sa môže vyskytnúť v každom plemene, i keď medzi jazvečíkmi, kokeršpanielmi či ratlíkmi ich je asi najviac.

Naozaj po čokoláde môžu pes uhynúť, či trvalo si zničiť zdravie?

Nebezpečné môže byť jednorázové požitie nadmerného množstva čokolády, ale aj dlhodobé podávanie čokolády v tzv. podprahových dávkach. Pri požití nadmerného množstva čokolády môže pes uhynúť.

V akých dávkach je čokoláda nebezpečná?

Tu si treba povedať, že nie každý výrobok obsahujúci kakao je rovnako nebezpečný. Kakaový prášok typu Granko obsahuje 14 – 20 mg teobromínu v jednom grame. V 1 grame mliečnej čokolády sa nachádza 1,5 – 2 mg teobromínu. V horkých čokoládach 5 mg a v čokoládach na varenie 15 mg. Všeobecne platí: čím tmavšia, tým nebezpečnejšia.

Letálna dávka LD₅₀ teobromínu podaného u psov perorálne je 250 – 500 mg na kilogram živej hmotnosti. Vážne, ale nie fatálne stavy, boli zaznamenané aj po prijatí menšieho množstva teobromínu.

Najčastejšie predávané váhové množstvo tabličkovej čokolády je 100 gramov. Tablička 100 gramovej mliečnej čokolády teda obsahuje cca 200 mg teobromínu, tablička horkej čokolády 500 mg a tablička čokolády na varenie 1 500 mg.

Podiel % kakaovej sušiny v rozličných čokoládach.

                           mliečna              horká

Študentská pečať           23%                  40%

Milka                            30%                  45%

Figaro sladká vášeň        29%                  47%

Zaznamenaný je napr. prípad dvoch dvojročných anglických buldogov, ktoré uhynuli pár minút po skonzumovaní kúska koláča s čokoládovou glazúrou (cca 20-30g čokolády), alebo uhynutie 21 kilového špringeršpaniela, ktorý zožral kilo mliečnej čokolády (smrť nastala po 15 hodinách), alebo prípad 10 kilového jazvečíka, ktorý uhynul po zožratí cca 900 g mliečnej čokolády.

Škodí aj malé množstvo, či jednorazové požitie?

V tejto otázke možno cítiť zakomponovanú podotázku: Môžeme teda aspoň na Vianoce dať nášmu miláčikovi kúsok čokolády? Nuž odpoveď je: nemožno! Nie je to pre psa prirodzená potrava. I keď na druhej strane treba povedať, že jeden štvorček a ešte k tomu jednorázovo podaný, zdravotný problém pravdepodobne psovi nespôsobí. Dlhodobé a pravidelne podávanie čokolády však tiež môže spôsobiť nevratné zmeny najmä na srdcovom svale.

Týka sa to aj bielej čokolády?

Biela čokoláda neobsahuje prakticky nijaký teobromín.

Čo čokolády určené špecialne pre zvieratá, ktoré ponúkajú zverimexy?

Čokoládové pochúťky pre psy predávané v našich obchodoch obsahujú od 2,5 – 10 % kakaa, pričom nie je deklarované či ide o kakaovú hmotu, maslo, alebo sušinu. Na takýchto výrobkoch býva väčšinou aj pokyn, koľko kúskov pochúťky môže pes denne zožrať. Udávané percento obsahu kakaa naznačuje, že pri dodržaní dávkovania by k výraznému zhoršeniu zdravotného stavu nemalo dôjsť. Vyhýbať sa treba čokoládovým výrobkom určeným pre zvieratá, na ktorých nie je deklarovaný obsah kakaa, alebo výrobkom s deklarovaným obsahom kakaa vyšším ako 10 percent, či výrobkom, na ktorých nie je deklarované odporúčané dávkovanie. Ale ak chceme zostať principiálni, treba opäť zdôrazniť: sladkosti pre mäsožravce sú nevhodné! 

Mali ste v praxi prípady psov, (iných zvierat), ktoré ochoreli, či dokonca uhynuli kvôli čokoláde?

Mali sme zopár prípadov, keď sa pes v nestráženej chvíli dostal ku kolekcii saloniek, bonboniére, či k zabalenej čokoláde. Vždy však išlo o prípady, keď pes zožral čokoládu aj s časťou staniolového, či podobného obalu. Ťažko bolo určiť čo bolo prvotnou príčinou jeho problémov – staniol, či čokoláda. Skôr sa možno dohadovať, že spolupôsobili obe. Nemožno vylúčiť, že aj v ďalších prípadoch s popísanými klinickými príznakmi, ktoré prišli do našej ambulancie, išlo o otravu teobromínom, len v anamnéze táto skutočnosť nebola odhalená, prípadne ju majitelia psov zamlčali.

Liečba otravy teobromínom je len symptomatická. To znamená, že niet špecifického protijedu a liečba spočíva len v stabilizácii zvieraťa.

Prvá pomoc uskutočniteľná aj v domácich podmienkach je podať psovi 1 – 2 dcl 3%-ného peroxidu vodíka (nie koncentrovanejšieho!), ktorý vyvolá zvracanie a vyprázdnenie žalúdka. Toto opatrenie má však zmysel len vtedy ak ho uskutočníme do 3 hodín od zožratia čokolády.                                                            Pavol Fabian