Megaezofagus.

Megaezofagus.

Do ambulancie bolo predvedené 52-dňové šteňa kríženca teriérovitého typu, samec. Majiteľka v anamnéze udávala, že približne pred dvomi týždňami začalo šteňa zvracať po každom nakŕmení. Pozorovala aj znížený objem stolice, nie však hnačku. Pritom šteňa bolo pomerne životaschopné a podľa majiteľky veľmi pažravé. Šteňa pochádzalo zo štvorčlenného vrhu, v ktorom ostatní súrodenci nejavili nijaké zdravotné problémy.

Klinickým vyšetrením sme zistili teplotu 39,1, dych 21/min, tep 126/min. Sliznice boli primeranej farby, žilný návrat v norme. Šteňa na prvý pohľad nevykazovalo známky dehydratácie, ale výživný stav nebol primeraný veku a potrebám šteňaťa. Brušná dutina bola palpačne ľahko vyšetriteľná, bez bolestivosti, črevá bez výraznej náplne. Ústna dutina bez patologického nálezu. Palpačným vyšetrením krku bol zistený zväčšený objem v oblasti oesophagu s pomerne zreteľnou fluktuáciou obsahu. Röntgenologické vyšetrenie pomocou kontrastnej látky (Micropaque) zobrazilo výrazne naplnenie oesophagu približne od 2. krčného stavca po srdcovú bázu. Bola stanovená diagnóza – megaezofagus.

Ide o ochorenie s prevalenciou 1-2 prípady /1000 psov (Svoboda 2000). Buď sa vyskytuje, ako kongenitálne alebo získané. Príčinou môže byť vymiznutý otvárací reflex dolného pažerákového sfinktra alebo skutočnosť, že pažerák stratil svoj tónus. Príčina sa málokedy podarí zistiť, preto udaný stav býva nazývaný ako idiopatický kongenitálny megaezofagus. Hoci majitelia postihnutých psov udávajú, že psy zvracajú, v skutočnosti ide o regurgitáciu. V rámci diferenciálnej diagnózy by sa mala vylúčiť myastenia gravis, ktorá môže selektívne postihnúť pažerák (Sheldon 1990) a jej kongenitálna forma sa môže začať v 6-8 týždňoch veku.

Plemenná predispozícia sa udáva u plemena nemecký ovčiak, nemecká doga, šarpej, írsky seter, greyhound, dalmatín, trpasličí bradáč, drôtosrstý foxteriér, novofundlanďan a labrador.

Prognóza závisí od stupňa postihnutia. U šteniat niekedy môže dôjsť k spontánnemu vyliečeniu, ak sa pomocou špeciálnej konštrukcie zabezpečí kŕmenie z vyvýšeného miesta tak, aby sa zabránilo komplikáciám (aspiračná pneumónia) a zotrvávaniu potravy v pažeráku. Chirurgické riešenie myotómiou distálnej prstencovitej muskulatúry pažeráka sa pre neisté výsledky neodporúča.

V prípade predvedeného psa išlo o neželaný vrh, takže majiteľka riešila problém eutanáziou šteňaťa.

MVDr. P. Fabian, veterinárna klinika Zimná č. 1, Bratislava

MVDr. D. Hluchý, veterinárna klinika Zimná č. 1, Bratislava